V druhej polovici 19. storočia, okolo roku 1872, bol v záreze terénu pri výstavbe železničnej trate Jesenské - Tisovec v lokalite Mútnik neďaleko Hnúšte objavený výchoz ložiska magnezitu. Na základe tohto objavu bol následne uskutočnený geologický prieskum lokality a jej okolia, pričom boli objavené ako sprievodné minerály mastenec a dolomit.

Počiatky využívania ložiska Mútnik sa datujú od roku 1880. Prvým, kto začal využívať toto ložisko, bol pravdepodobne podnikateľ Karol Demuth, ktorý ťažil mastenec a mlel ho v obilnom mlyne v Rimavskom Brezove. Neskôr, okolo roku 1910, podnikal na ložisku Dr. Cothar Elbogen, ktorý bol pre valutové ťažkosti v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie nútený v roku 1922 túto činnosť zanechať. V dobývaní mastenca pokračovali postupne s väčšími alebo menšími úspechmi ďalšie podnikateľské subjekty. Odbyt mastenca sa v tomto období pohyboval na úrovni cca 500 ton ročne, pričom do roku 1944 stúpla ťažba na úroveň cca 10 - 11 tisíc ton ročne a pri ťažbe mastenca pracovalo 30 až 231 ľudí.

Na začiatku 20. storočia bola veľmi intenzívne využívaná aj magnezitová časť ložiska Mútnik, na ktorom bol vybudovaný závod na pálenie magnezitu a výrobu magnezitových žiaruvzdorných stavív, tzv. Nižná magnezitka. Pohľad na v tej dobe moderný závod so štyrmi šachtovými pecami na pálenie magnezitu zachytáva dobová fotografia. Vzhľadom na mineralogické danosti ložiska a nedostupnosť vhodných technológií na úpravu vsádzky pre tepelné spracovanie bola táto výroba neskôr premiestnená do Lovinobane.

Po roku 1945 bol Fondom národnej obnovy za národného správcu ložiska vymenovaný Ing. Rástocký. Pod jeho správou sa rozvíjala ťažba až do 01.03.1948, kedy bola výmerom Povereníctva priemyslu a obchodu Slovenskej národnej rady uvalená na ložisko a závod národná správa. Správcom sa stali Rudné bane a huty na farebné kovy. Týmto aktom bol znárodnený celý mastencový priemysel a na ložisku pôsobila spoločnosť Slovtalk, neskôr Rudné bane Talcum Hnúšťa, ktoré patrili organizačne do štátneho podniku Rudné bane so sídlom v Banskej Bystrici. Po roku 1990 pôsobila na ložisku akciová spoločnosť Talcum-Magnezit Hnúšťa a od 10.05.1999 využíva ložisko Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., so sídlom v Hnúšti.